Odstrániteľná chyba v psíčkarskej logike

Z výsledkov práce územných plánovačov v Bratislave sa môžu tešiť jedine ľudia, ktorí milujú estetiku sklenených kociek, sterilných nákupných centier a chodníkov zaprataných autami. Zeleným plochám sa majitelia psov klaňajú ako k vzácnej relikvii, zvlášť keď ide o miesta, kde je povolený voľný pohyb (neagresívnych) psov. Takéto skvelé miesto je Námestie slobody. Najmä preto, že námestie je požehnane ďaleko od cesty. Keď sa však pozrieme medzi budovu Slovenského rozhlasu a Račianske mýto, voľný výbeh psov je povolený aj na malom fliačku trávy s pár stromami a dvomi lavičkami s pohodeným fľašami od lacného vína na Záhrebskej ulici. Okolo fliačiku neustále prúdia autá, každý kúsok je oblepený parkujúcimi autami. Málo kto tam pustí dobrého psa bez strachu že ho prejde nervózny vodič. Len hneď za panelákmi je ideálne átrium takmer bez pohybu áut, ale nie je povolený voľný výbeh. Priestor je to väčší a majitelia chodia výhradne tam, aj keď púšťať psy z obojka tam nie je dovolené, čo kritizujú niektorí obyvatelia a hrozia zavolaním mestských policajtov. Átrium je lemované ulicami Záhrebská, Povraznícka a Bjornsonova. Čo keby sa status tých dvoch miest vymenil?

TASR servis pre všetkých

Štátna televízia, rozhlas a Tlačová agentúra slovenskej republiky sú štátnymi inštitúciami, ktoré sú z našich daní dotované nemalými peniazmi. Za neveľký koncesionársky poplatok môže každý, kto má elektrickú zásuvku, zadarmo využívať obe elektronické médiá. Keby som však chcel ako prispievateľ na chod TASR využívať jej služby, musel by som kapitalisticky tvrdo platiť. Ak by som si mal vybrať len jednu z troch spomínaných štátnych inštitúcií, ktorú by som mohol využívať po zaplatení koncesionárskych poplatkov, bola by to TASR. Štátne elektronické médiá pre mňa nemajú význam, pretože bez nich viem žiť. Ale TASR by som chcel. Viem, servis TASR dostávam sprostredkovane v médiách. Hm, je to žiaľ len zlomok toho, čo reálne obsahuje. Nechce sa mi sliediť po portáloch a hľadať tam objektívne tvrdé správy. Chcem to mať v jednom balíku, neskracované redakciami, nedopĺňané účelovými vyjadreniemi analytikov. Chcem zadarmo využívať servis TASR, tak ako by ho mal využívať každý občan, ktorý TASR platí zo svojich daní.

VAIO epitaf

Takže nakoniec som sa so svojim VAIO-m rozlúčil, nedobrovoľne. Laptop mi ukradli a jediné, čo ma hrialo pri srdci z celej tej situácie bola práve pokazená DVD mechanika. Teda, záver číslo jedna – všetko zlé je na niečo dobré, aj tridsaťdňová servisná lehota. :)
Záver číslo dva - tridsaťdňová lehota zaúradovala v mojich nákupných preferenciách. VAIO nahradil MacBook Pro. Minimálne sevis majú na Slovensku. Ostatné zistím časom.
A ešte jedna vec, keď som bol na polícii ohlásiť stratu, hodinu sme s policajtom hladali sériové číslo na krabici. Nebolo tam jednoznačne uvedené, takže i keď laptop náhodou nájdu, nebudú ho môcť jednoznačne identifikovať. :)
PS: Reštaurácia DAX na Žilinskej má nový názov: U čornutého VAIA.